Dnes sme mali šancu postúpiť do štvrťfinále majstrovstiev sveta. Hráči mali pred zápasom veľké ambície, chceli nielen Holanďanov potrápiť, ale pri podobnom výkone, ako v zápase proti Taliansku, aj pomýšľať na tesné víťazstvo. No odhodlanosť zatienil slabší výkon na ihrisku, keď sme na zápas nastúpili opatrnícky, vyčkávaco i málo aktívne a s prílišným rešpektom zo súpera, ktorý dnes nehral rozhodne tak, že by nebol býval zdolateľný.

Holanďania nehrali od začiatku tak aktívne, ako sa asi od nich očakávalo, boli takisto dosť opatrní a v podstate sa v prvom polčase hralo vo veľmi pokojnom tempe. Naši hráči síce ako prví vystrelili na bránu, ale neskôr sa už príliš do šancí nedostávali a ani po inkasovanom góle sa neprebudili, kedy hrali ďalej bojazlivo, opatrne a čakali na nejakú chybu súpera. Tá však neprišla a razom sa skončil prvý polčas - za 45 minút sme si nevytvorili poriadnu gólovú šancu.
V druhom polčase sa hra nášho mužstva nezmenila, pod dojmom jednogólovej straty sme si boli stále vedomí, že sme v hre a prehrávame „len" o jeden gól, hrali sme naďalej ospalo a mnohokrát si odovzdávali loptu z kopačky na kopačku len formálne, ale myšlienku to nemalo. Dopredu sme sa netlačili a aj keď naši mladíci - Stoch s Weissom - chceli občas niečo vymyslieť, nič sa im nepodarilo a až na pár štandardných situácií sme boli neškodní. Diváci by nevedeli, keby nebol býval Hamšík na súpiske, že náš kapitán je na ihrisku, pretože stred poľa u nás totálne viazol, obrancovia nemali komu nahrať a nakopávané lopty na Vitteka, ktorý ich proti Taliansku geniálne sklepával na spoluhráčov, neslávili tentokrát úspech. Náš útočník bol opäť skúpy na pohyb, hoci nielen on, ale celé mužstvo. Hral tým istým spôsobom, akým si vyslúžil od novinárov a odborníkov kritiku a navyše spálil dve tutovky, najviac mrzí určite tá prvá. Bohužiaľ, Robo by potreboval použiť v takýchto situáciách Magio, kde by si celú akciu pretočil na začiatok, popremýšľal, kam by strelu umiestnil a vzápätí spustil hru a v nej skóroval. Škoda, že je to len z ríše science-fiction.
Naše útočné akcie dokázal zakladať iba Kucka, ktorý však nemohol byť všade, a tak okrem dvoch gólových šancí Vitteka a jednej nádejnej strely Stocha sme sa v zápase nemali čím popýšiť. Škoda, preškoda, ale výkon proti Taliansku, na rozdiel od svojich vyhlásení, naši chlapci dnes nezopakovali.

Netreba sa chlácholiť tým, že sme postúpili do osemfinále, keď vidíme, že súper nehrá o dve triedy lepšie a je zdolateľný. Dnes sme si však zápas prehrali úplne sami a v tomto ukazovateli by sme zrejme figurovali na prvých priečkach rebríčka. Čo už, život ide ďalej a s ním, dúfajme, aj vývoj hráčov...

Vaše súhrnné zhodnotenie osemfinálového stretnutia i výkonu našich reprezentantov?

Osobne si myslím, že naše účinkovanie na MS, keď sa pozrieme na každý zápas, malo po druhom zápase gradáciu - proti Talianom to bol veľmi dobrý zápas a nedá sa povedať, že by sme v osemfinále sklamali. Myslím si však, že víťazstvo súpera o ten gól bolo zaslúžené, napriek tomu, že za stavu 1:0 sme mali dve-tri šance, ale na druhej strane aj Holanďania mali na začiatku druhého polčasu dve veľké príležitosti. Takže výsledok je podľa mňa spravodlivý a netreba byť z tohto zápasu smutný. Tento náš tím je pomerne veľmi mladý, oproti ostatným účastníkom, má pred sebou budúcnosť a dokázal to aj v dnešnom zápase proti Holanďanom, ktorí patria do svetovej futbalovej špičky. Nebolo to dneska také, že by sme sa museli červenať alebo hanbiť za to, čo sme predviedli.

 

Prekvapil Vás výkon Holanďanov, ktorí hrali možno vlažnejšie, ako sa očakávalo?

Videl som to skôr tak, že hrali na istotu, keď vyhrávali, aby nič nepokazili - snažili sa to viac držať s tým, že čakali na našu chybu, a pre nás ten zápas stále vyzeral dobre, lebo keď bol stav 1:0 a Vittek by bol býval dal svoju prvú šancu, zápas by sa bol býval inak odvíjal. Mal som však dojem, že sa neponáhľali, kontrolovali hru, vedeli o svojej sile a v podstate čakali, kedy dajú ten druhý gól.

 

Čo si myslíte o našom pokutovom kope, ktorý sme premenili v úplnom závere stretnutia?

Hneď mi napadlo, že nie je väčšie šťastie pre rozhodcu, ako v 93. minúte za stavu 2:0 odpískať pokutový kop. Videl som to tak 50:50, nebolo to také jednoznačné. Myslím si, že v zápase, ktorý by bol nerozhodný, by to rozhodca nezapískal.

 

Čo sa týka osemfinálového zápasu, myslíte si, že mali naši od trénera naordinované nakopávať lopty na hrotového hráča - Vitteka? Stratili sme takto veľa lôpt, ktoré boli buď nepresné, alebo ich Robo nedokázal spracovať.

Tak ale to vyplýva z toho, že bol na zápas postavený ako jediný hrotový hráč vpredu a úlohou i povinnosťou jeho spoluhráčov je zásobovať ho loptami a spoliehať sa na to, že vie vyhrať hlavičkové súboje, vie dať gól ap. Treba taktiež povedať, že keď hráč nedostane presnú loptu a súper je veľmi dobre, variabilne rozostavený, tak to má ten jediný vysunutý hráč veľmi ťažké. Tam mu musia aj ostatní hráči prísť na pomoc a väčšina našich hráčov bola v defenzíve, lebo nahrávky neboli presné, lebo Holanďania boli rýchlejší atď. Hodnotil by som to skôr tak, že možno v defenzíve sme boli celkom dobrí, ale v ofenzíve to bolo, až na výnimky, horšie.

 

Nemyslíte si, že sme hrali od začiatku pasívnejšie a boli menej aktívni smerom dopredu, ako v zápase proti Taliansku?

My sme poznali silu holandského futbalu, takže skôr sme začali tak opatrnejšie. Je to veľmi ťažké hodnotiť, pretože Holanďania si perfektne zo zadnej línie rozohrávali a čakali na nás, ako budeme aktívni. Žeby z našej strany záloha nejako zásobovala útočníkov loptami, tak to tam bohužiaľ chýbalo. Holanďania všetko perfektne pokrývali. Z našej strany určite nebol taký zámer, aby sme sa bezhlavo do niečoho púšťali. Tiež sme boli v takej polohe, že sme čakali na chyby, resp. na to, čo budú robiť holandskí hráči.

 

Akú máte skúsenosť z takýchto zápasov - je lepšie byť pasívnejší, vyčkávať, alebo naopak ísť cieľavedome za víťazstvom aktívnym prístupom?

Zrejme sa to všetko odvíja od momentálneho stavu a času zápasu. Keď je stav 1:0 a ide o play-off zápas, nádej tam stále trvá, mužstvo je stále v hre. Čaká sa na príležitosť a tú sme my mali - dve Vittekove a jedna Stochova šanca, ale nesmieme zabúdať, že takéto šance mali na druhej strane aj Holanďania. Mucha sa svojimi zákrokmi, za stavu 1:0, pričinil o to, že sme boli stále v hre.

 

Čo sa týka našej zostavy, ako sa Vám pozdávalo, že sme hrali s piatimi ofenzívnymi a piatimi defenzívnymi hráčmi? Napriek tomu sme neboli v útoku takí presvedčiví, ako v zápase proti Taliansku.

V tomto zápase sme mali v zálohe také typy hráčov, ktoré sú skôr na defenzívu, vynímajúc Hamšíka, ktorý mal rozohrávať lopty a byť ústrednou postavou. Musím však bohužiaľ povedať, že Markovi tieto majstrovstvá absolútne nevyšli. Prakticky v každom zápase boli hodnotenia novinárov na adresu Hamšíka negatívne, povedal by som, že nebol hodnotený tou lepšou známkou. Jeho výkony sa mi zdali priemerné na to, čo sa od neho očakávalo. V strede poľa chýbala osobnosť, ktorá by dokázala stlmiť a preniesť lopty zo zálohy do útoku, pretože keď je útok dobre zásobovaný, vytvárajú sa aj šance. Žiaľ, v celej zálohe sme sa zamerali viac na defenzívne úlohy.

 

Napriek tomu, že sme mali na ihrisku až piatich útočných hráčov, v strede poľa to viazlo - vyslovene tam chýbal tvorca hry. Nemyslíte si, že by bolo bývalo vhodnejšie, keby sa viac využil Kozák?

Pre mňa je to ťažké hodnotiť, to vie najlepšie tréner. Je to ťažké takto na diaľku hodnotiť, pretože my ani nevieme, aké úlohy dostali jednotliví hráči, čo od nich tréner očakával. Jano Kozák hral proti Paraguaju a tam to tiež nebolo dobré.