Slovenská reprezentácia na MS v Južnej Afrike

Účinkovanie slovenskej reprezentácie na MS 2010 možno hodnotiť vo väčšej miere kladne. Hráči zabrali naplno vtedy, keď to bolo najviac potrebné a v podstate vtedy, keď to od nich nečakal už takmer nik. Ide o zápas proti Talianom, kde sme ukázali svoje pravé „ja" a blysli sa pred celým svetom, že aj my vieme hrať futbal. Napokon, postúpili sme na úkor Squadry Azzury do osemfinále, čo bol ďalší bonus.

Na druhej strane, je potrebné pozerať sa na tento šampionát ako na veľmi vyrovnaný, v našej skupine nebol napríklad ani Nový Zéland piatym kolesom na voze a týkalo sa to aj iných skupín - v A skupine totálne prepadlo Francúzsko, z C skupiny sa len tak-tak prekĺzlo Anglicko na úkor Slovinska, ktoré odvádzalo stabilnejšie výkony, v E skupine sa nedarilo Dánsku a nehovoriac už o absolútnom sklamaní z afrických mužstiev, z ktorých len Ghane sa podarilo prejsť do osemfinále a následne dokonca do štvrťfinále. Aj z týchto faktov možno súdiť, že viaceré „futbalové krajiny" nepodávali na MS taký výkon, na aký sme od nich zvyknutí. Týkalo sa to nielen nášho talianskeho súpera, ale aj Francúzska, Anglicka a čiastočne Dánska. Z tohto pohľadu má historická výhra nad Talianskom azda o niečo menšiu hodnotu, ako keby boli bývali talianski hráči v plnej sile, obdobne ako na MS 1994 či 2006. Napriek tomu sa nedá náš výkon proti nim znižovať, pretože ten bol vari najlepším kolektívnym výkonom slovenskej reprezentácie za posledné roky vôbec. Potvrdilo sa, že keď sa chce, tak sa dá a keď sa niekto snaží, tak sa mu aj darí.

Prvé dva výsledky, ale najmä výkony našich reprezentantov boli veľmi nešťastné, keďže sme sa herne trápili a hráči boli na ihrisku príliš stresovaní. Zrejme nováčikovská daň, no príprava na šampionát, tak fyzická, ako aj mentálna, bola dlhá a všetci na čele s trénerom prízvukovali, že takéto niečo sa stať nemôže. Nuž, treba korektne dodať, že stalo sa a stávať by sa to nemalo. Pre budúcnosť by sa hráči mali sústrediť najmä na to, aby ich vyjadrenia o spôsobe hry, nasadení, vôli a poučení sa korešpondovali s daným výkonom na ihrisku. V opačnom prípade to budú z úst hráčov i trénera len plané slová, ktoré postupne strácajú na váhe. Azda nebude trúfalé povedať, že nebyť týchto dvoch nevydarených zápasov, následnej kritiky zo strany médií atď., slovenskí reprezentanti by sa neboli bývali prekonali v zápase proti Talianom. Všetko zlé je na niečo dobré - hráči si zobrali k srdcu tvrdú a treba povedať, že zaslúženú kritiku, ktorá z nich dokázala vytiahnuť tie najlepšie vlastnosti, ktorými disponovali a naopak potlačiť všetky negatívne, ktoré futbalu a samotnej hre nesvedčia.

Osemfinálový zápas proti Holandsku bol však čiastočne opäť v starých koľajach, naši hráči nezopakovali výkon zo zápasu s Talianskom, na ktorý sme boli tak veľmi hrdí! Ťažko povedať, prečo sa tak stalo, či Slováci vo všeobecnosti nedisponujú dostatočne ambicióznymi vlastnosťami alebo sa len sprvoti zľaknú veľkého mena súpera. Tak či onak, holandské mužstvo v ten deň nehralo tak, že by sa nebolo bývalo dalo poraziť, skôr naopak. Ak sme sledovali zápas proti Brazílii, mohli sme vidieť, že Holanďania hrali v tomto stretnutí oveľa lepšie, ako proti nám. Dá sa taktiež špekulovať, či hrali (proti nám) iba toľko, koľko potrebovali, ale aj v takomto prípade môže nastať situácia, kedy sa výsledok pre mužstvo nevyvíja dobre a takémuto mužstvu sa následne nemusí podariť naštartovať herné tempo, akého je schopné. Inými slovami, ak by boli bývali Holanďania prehrávali, museli by pridať a existujú situácie, kedy aj keď mužstvo chce a je schopné, v danom okamihu to proste nefunguje, nedarí sa. Toto je však už len rovina špekulácií, čo by bolo, keby... Slovenskí reprezentanti odohrali nakoniec turnaj priemerne, ale odchádzali zo šampionátu viac-menej spokojní. Škoda len osemfinálového zápasu, v prípade výhry by dosiahli Slováci na MS nečakaný a všetko ospravedlňujúci úspech.

Pokiaľ ide o zostavu a konkrétne mená, najlepšími hráčmi boli jednoznačne brankár Mucha a defenzívny stredopoliar Kucka. Ten má po šampionáte plno ponúk a je len dobré, že sa mohol ukázať na takomto veľkom medzinárodnom fóre. Pochvalu si určite zaslúži i Vittek, ktorý na majstrovstvách vyslovene ožil a hral ako pokropený živou vodou - najmä zápas proti Taliansku mu vyšiel parádne. Ostatní hráči sa neukázali práve v tom najlepšom svetle, čo je samozrejme veľká škoda, lebo všetci vieme, ako sa môže hráč na MS či ME predať. Nejasná budúcnosť sa týka hlavne stopéra Ďuricu, ktorý bude mať čo robiť, aby si zohnal kvalitný angažmán, ktorý by mu taktiež zabezpečil, že bude hrávať pravidelne. Ani mladíci Weiss so Stochom neočarili tak, ako sa azda čakalo - Miňo nového zamestnávateľa mal už pred začiatkom MS, v prípade Weissa juniora to môže byť ešte veľmi zaujímavé. Úplným prepadákom v našej zostave bol kapitán Hamšík, ktorý síce nabehal na ihrisku najviac kilometrov, ale herne patril pravdepodobne na lavičku náhradníkov. Ak hráč nespĺňa kritériá, ktoré sa naňho kladú, je vhodnejšie ho nahradiť iným hráčom, než ho ako modlu stoj čo stoj držať v základnej jedenástke. Čo je takisto trošku smutné je fakt, že príležitosť ukázať sa nedostali v dostatočnej miere niektorí nádejní či kreatívni hráči, ktorí v prípade dobrej výkonnosti na MS mohli zaujať európskych skautov - menovite Kozák, Čech, Hološko, Šesták a nenominovaní Novák, Kamenár, Šebo či Borbély, ktorí sa síce kvalifikácie nezúčastnili, ale ich prínos pre tím by bol zjavný. Pôsobenie na MS by bolo bývalo najväčšmi prospelo kanonierovi z Košíc - Novákovi, ktorý už dávno výkonnostne presiahol našu ligu a potreboval by získať angažmán v nejakom dobrom zahraničnom klube. Pre trénera sú to výzvy do budúcnosti, aby aj týchto hráčov začlenil do reprezentácie a umožnil im ukázať sa na medzinárodnom fóre.

Čo možno pochváliť z hľadiska taktiky je to, že sa tréner Weiss nebál staviť na útočnú kartu a postaviť na ihrisko zväčša štyroch-piatich ofenzívnych hráčov - Vitteka, Jendriška (Šestáka), Stocha, Weissa, Hamšíka. Takýto prístup sme v kvalifikácii veľmi nevídali a je len dobré, že sme sa za dva roky prepracovali až sem. Napokon, hovorí sa, že najlepšia obrana je útok a staré pravdy sú nespochybniteľné. V nastúpenom trende treba len a len pokračovať a vyhliadky pre kvalifikáciu na ME 2012 budú dobré.

Celkovo vzaté, slovenskí reprezentanti dokázali svoju kvalitu v dvoch ťažkých zápasoch, ktoré oba mohli dokonca vyhrať. Ako nováčik sme zbierali predovšetkým skúsenosti, ale na takýchto šampionátoch treba dať skromnosť bokom a ísť tak ďaleko, ako sa len dá. V tomto ohľade mužstvu ešte niečo málo chýbalo, aby sa mu tento cieľ podarilo naplniť. I tak je však slovenský futbal (reprezentácia) na dobrej ceste kráčať smerom dopredu, hoci nie míľovými krokmi, lež postupnými. Ako sa však hovorí, pomaly ďalej zájdeš.

Účinkovanie slovenskej reprezentácie na MS hodnotí víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 a účastník MS 1970 Ján Zlocha.

Ako sa dá zhodnotiť celkové pôsobenie slovenských reprezentantov na MS, vzhľadom na výkony v jednotlivých štyroch zápasoch?

Aby sme to objektívne zobrali, naša účasť na MS bola obrovským úspechom, samozrejme, že sme očakávali, že v prvom zápase vyhráme a otvoríme si tým cestu smerom k postupu zo skupiny. Druhý zápas nás úplne zabrzdil a v podstate až v treťom proti Taliansku, kde sme, zhodou okolností, mali stále reálnu šancu na postup, sme zahrali uspokojivo a pretavili sme danú šancu v postup. V osemfinálovom zápase to nebolo oslňujúce, bolo to také priemerné, asi o ten gól sme zaslúžene prehrali, ale máme relatívne mladé mužstvo a osobne si myslím, že existuje tu do budúcnosti nádej na zlepšenie za predpokladu, že každý schopnejší, výnimočnejší hráč nebude hrať u nás, ale v zahraničnom klube, kde bude mať možnosť hrať proti kvalitným mužstvám. Máme možnosť vidieť, že vo výkone hráčov, ktorí hrávajú v popredných tímoch, aj keď nie úplne pravidelne, a hráčov zo slovenskej ligy je strašne veľký rozdiel.

Koho hodnotíte stabilitou výkonov za najlepších hráčov nášho mužstva, Kucku vynímajúc?

Nemožno povedať, že by obranné rady mali nejaké výkyvy. Horšie to už bolo v útoku, vylepšilo sa to v treťom a štvrtom zápase. Treba vysloviť spokojnosť s brankárom Muchom a defenzívou, horšie to bolo s ofenzívou a zálohou - v útoku sa striedali svetlejšie chvíľky s priemernými. Každopádne boli prínosom benjamínkovia  Stoch a Weiss, je to perspektíva do budúcnosti.

Vzhľadom na to, že sa pre nás šampionát už skončil, chýbal Vám nejaký hráč v konečnej nominácii, prípadne by ste ho rád videli v budúcnosti v reprezentácii?

Ja som presvedčený o tom, že každý tréner spraví všetko pre to, aby urobil najlepší výber a nominoval, podľa svojho svedomia, hráčov, ktorých pokladá za najlepších a tých, ktorí sa zaslúžili o postup na MS - veď ide o národné mužstvo, o meno samotného trénera, hráčov. Vlado Weiss otvoril cestu tým najlepším, ktorí hrali vonku i doma.

Možno hádam Švento a Karhan, ktorému prekazilo štart na MS zranenie. Inak mi nenapadne nikto, kto by mi tam výrazne chýbal.