Štokholm 1912 Vytlačiť E-mail
Autor: Marián Betík   

 

Najlepší športovec sveta prišiel o medaily (OH 1912 - Štokholm)


Piate olympijské hry sa konali v švédskom Štokholme a prvýkrát sa na nich zúčastnili športovci zo všetkých piatich kontinentov. Symbolické posolstvo piatich olympijských kruhov sa tak aj reálne naplnilo. Kým z organizačných dôvodov boli predchádzajúce olympiády časovo poriadne "natiahnuté", tentoraz sa všetky súťaže uskutočnili v priebehu jedného mesiaca.stokholm12 Organizácia fungovala oveľa lepšie než na predchádzajúcich olympiádach, výkony športovcov boli zväčša kvalitné. Medaily, ktoré víťazi v Štokholme dostávali, boli z rýdzeho zlata, ale už o 4 roky sa tento zvyk zmenil. Šampiónom boli odovzdávané strieborné, no na povrchu pozlátené medaily. Významnou novinkou bolo aj elektronické meranie časov, ktoré výrazne zredukovalo problematické rozhodnutia časomeračov a rozhodcov. Impulzom pre spustenie elektronickej časomiery bol výstrel štartovacej pištole, no stopky sa zastavovali ručne v momente dobehnutia atléta do cieľa. Nebolo to ešte stopercentne presné, ale výchylky boli oproti ručne merným časom výrazne menšie. Veľmi priateľská bola celková atmosféra týchto Hier. Srdeční a objektívni švédski fanúšikovia rovnako zápalisto povzbudzovali vlastných ako aj zahraničných športovcov. Štokholmská olympiáda sa tak stala prvým vrcholným podujatím, na ktorom sa verejne prezentovala súdržnosť a priateľský duch všetkých účastníkov i divákov. Po skončení športových bojov sa väčšina komentátorov zhodla na tom, že duch fair play a športovej kolegiality bol v Štokholme veľmi citeľný.

 

V Štokholme štartovalo 2407 športovcov, z toho 48 žien, na programe bolo spolu 102 disciplín v 14-tich športoch. Švédi dokázali, že sú výborní organizátori a Olympijské hry v roku 1912 pripravili na vysokej úrovni. Špeciálne pre olympiádu postavili nový štadión s kapacitou 50 000 miest s vysokými tribúnami, chrániacimi športovcov pred silným vetrom. Bežecké dráhy a sektory pre technické disciplíny boli umiestnené natoľko dômyselne, že rýchlosť vetra v "kotli" nikdy neprevyšovala 2 metre za sekundu. Samozrejme, takú nákladnú stavbu musela finančne zabezpečiť švédska vláda, organizátorom poskytla 800 000 švédskych korún. Základnými materiálmi, použitými pri výstavbe štadiónu, boli pálené tehly a žula. Práce boli vykonané mimoriadne kvalitne, počas desiatok rokov prevádzky nebol zaznamenaný žiaden vážny technický problém. Štadión je v súčasnosti už takmer storočný "deduško", ale po rekonštrukcii je stále plne funkčný a dodnes v prevádzke.

 

Azda prvýkrát sa na olympiáde organizátori vyhli väčším zmätkom, program jednotlivých súťaží bol naplánovaný veľmi starostlivo aj s presným harmonogramom. Pribudlo množstvo nových súťaží, premiéru mal napríklad moderný päťboj, atletika bola bohatšia o behy na dlhé trate - 5 000 a 10 000 metrov, štafety na 4 x 100 a 4 x 400 metrov, päťboj a desaťboj. V plávaní prvýkrát súťažili aj ženy a ich účasť dokázala, že aj slabšie pohlavie vie podávať vrcholné športové výkony. Účastníci vyjadrovali nadšenie nad podmienkami, ktoré im organizátori pripravili, páčil sa im aj priateľský prístup všetkých Švédov. Pravda, vyskytli sa aj občasné protesty, hlavne domáci rozhodcovia občas prižmúrili oko v prospech svojich krajanov. Hlavne preto športoví funkcionári niektorých krajín žiadali, aby boli rozhodcovské tímy tvorené najuznávanejšími arbitrami zo všetkých zúčastnených štátov. Táto požiadavka bola časom splnená a v posledných desaťročiach je rozhodcovský zbor na olympiádach vo všetkých športoch skutočne medzinárodný.

 

V atletických súťažiach boli suverénne najúspešnejšou krajnou USA. Z tridsiatich disciplín získali neuveriteľných 42 medailí: 16 zlatých, 14 strieborných, 12 bronzových. V piatich súťažiach obsadili Američania kompletne všetky stupne víťazov, platilo to pre behy na 100, 800, 1500 metrov, 110 metrov cez prekážky a vrh guľou. Medzi najväčšie hviezdy olympiády sa zaradil fínsky bežec na dlhé trate Hannes Kolehmainen, prvý z plejády vynikajúcich bežcov z krajiny tisícich jazier. stok_Kenneth_McArthurS prevahou dokázal vyhrať súboje na 5000 a 10 000 metrov, rovnako ako súťaž v cezpoľnom behu. Fínsko bolo v celkovej klasifikácii v atletike na druhej priečke, získalo 6 zlatých, 4 strieborné a 3 bronzové medaily. Tak trochu prekvapujúce boli výsledky v maratónskom behu. Atléti súťažili na trati o čosi kratšej než dnešné maratóny, merala presne 40 200 metrov. V prvej desiatke figurovali až šiesti Američania, ale dvaja najrýchlejší pochádzali z inej krajiny. Zlato získal Juhoafričan Kenneth Mc Arthur v čase 2 : 36 : 54,8 hod. Aj striebro pripadlo jeho krajanovi Christianovi Gitshamovi, tretí dobehol Američan Gaston Strobino. Mc Arthurov výkon bol klasifikovaný ako olympijský rekord napriek tomu, že v budúcnosti sa maratón mierne "predĺži" na dnešných 42 195 metrov. Do cieľa mimoriadne namáhavej trate dobehlo 35 bežcov, no takmer toľko (presne 33) ich preteky vzdalo.

 

Americkému Indiánovi Jimovi Thorpeovi boli odňaté zlaté medaily za víťazstvá v päťboji a desaťboji. Ako dôvod bolo uvedené to, že v roku 1909 poberal finančnú odmenu za účinkovanie v baseballovej lige. (Bolo to asi 60 amerických dolárov mesačne.) Na znak úcty k Thorpeovi odmietol strieborný medailista v desaťboji Švéd Hugo Wieslander prevziať zlatú medailu, ktorá mu po diskvalifikácii Thorpea pripadla. Legendárny športovec bol plne rehabilitovaný až 30 rokov po smrti. V roku 1983 boli obe zlaté medaily vrátené jeho deťom. Jim Thorpe po celý život veľmi ťažko niesol obvinenia z podvodu, ktorého sa vraj dopustil. V súvislosti s týmto prípadom je súčasná prax tak trochu iróniou, veď napríklad atletické hviezdy dnes bežne inkasujú iba za štart na exkluzívnych mítingoch až šesťciferné sumy v amerických dolároch... Dodajme, že Thorpove výkony boli skutočne obdivuhodné, ak uvážime, že ich dosiahol takmer pred sto rokmi. Tu je ich prehľad: 100 m - 11,2 sek., diaľka 679 cm, guľa 12,89 m, výška 187 cm, 400 m - 52,2 sek, disk 36,98 m, 110 m prekážok 15,6 sek., skok o žrdi 325 cm, oštep 45,70 m a 1500 m 4:40,1 min. Thorpeovo celkové víťazstvo bolo suverénne, pred druhým Švédom Wieslanderom mal náskok 688 bodov. Sám švédsky kráľ Gustav Adolf V. pri blahoželaní k víťazstvám v päťboji a desaťboji vraj Thorpemu s obdivom povedal: "Sir, ste najlepším športovcom na svete!" Zaujímavou persónou medzi päťbojármi bol Američan Avery Brundage. Obsadil pôvodne šieste miesto, po diskvalifikácii Thorpeho poskočil o jedno vyššie. Neskôr urobil veľkú kariéru ako športový funkcionár, stal sa dokonca predsedom Medzinárodného olympijského výboru!

 

Najúspešnejšou krajinou čo sa týka zlatých medailí, sa stali Spojené štáty. Získali ich 25, kým domáce Švédsko o jednu menej. Celkovo ale domáci reprezentanti vybojovali 65, kým Američania "iba" 63 medailí. Tretí Briti už dosť výrazne zaostali, odniesli si 10 zlatých, 15 strieborných a 16 bronzových medailí. V najkratších šprintoch na 100 a 200 metrov dominoval Američan Ralph Craig, no v štafete na 4 x 100 metrov spolu s krajanmi pobabrali jednu z odovzdávok a neboli preto vôbec klasifikovaní. Spomínanú štafetu tak vyhrali Briti. Kuriozitou bola súťaž v skoku o žrdi, v ktorej bolo udelených až šesť medailí. Okrem jednej zlatej aj dve strieborné a tri bronzové. Spôsobili to vtedajšie pravidlá, ktoré brali do úvahy iba najlepší výkon a nie, ako je to dnes, aj počet pokusov.

 

V plaveckých súťažiach sa objavila zásadná štýlová novinka. Američan Duke Kahanamoku (pôvodom z Havajských ostrovov) prišiel ako prvý s takzvaným štvorúderovým kraulom. Spočíval v tom, že každý záber rukou sprevádzali dva kopy nohami a plavec sa nadychoval pootočením hlavy nabok a nie nahor, ako to bolo predtým. Kahanamoku týmto štýlom prekonal svetový rekord na 100 metrov voľným štýlom, dosiahol čas 1:02,4 sek. Kahanamoku štartoval aj na dvoch ďalších olympiádach v roku 1920 v Antverpách a 1924 v Paríži a celkovo si vybojoval 3 zlaté a 2 strieborné olympijské medaily.

 

Žiaľ, tieto olympijské hry vstúpili do dejín aj s veľmi smutným prvenstvom. Portugalský bežec Francisco Lázaro počas maratónu zomrel na infarkt a stal sa tak prvým športovcom v dejinách, ktorý našiel smrť v priebehu olympijskej súťaže. Jeho fatálny kolaps podnietil množstvo otázok, špekulovalo sa aj o tom, či mu počas behu neboli podané nejaké povzbudzujúce prostriedky, ktoré to spôsobili. Odpoveď športová história dodnes nepozná. Jeden zo súbojov v gréckorímskom zápasení trval neuveriteľných 11 hodín a 40 minút. stok_Rudolph_LewisPodobne dlho trvali aj cyklistické cestné preteky jednotlivcov, v súlade s vtedajšími zvyklosťami merala trať vyše 315 kilometrov. Na štart sa postavilo 121 borcov, 28 z nich súťaž nedokončilo. Preteky boli prakticky časovkou jednotlivcov, pretože cyklisti štartovali v dvojminútových intervaloch a vzájomná spolupráca (teda jazda vo viacčlenných skupinkách) bola zakázaná. Víťazom sa stal Juhoafričan Rudolph Lewis a zdolanie spomínanej vzdialenosti mu trvalo 10:42:39 hod. Druhý dorazil do cieľa Frederick Grub (Veľká Británia) so stratou takmer 8 minút. Pre zaujímavosť - posledný klasifikovaný pretekár Alexis Michiels (Francúzsko) mal na víťaza stratu 4 hodiny a 33 minút. Na olympiáde mali zakázané štartovať profesionáli, pričom tí najlepší cyklisti už v týchto časoch poberali finančné prémie. (Na Tour de France to bolo bežnou praxou už od prvého ročníka, ktorý sa konal v roku 1903.)

 

Švédsky strelec Oscar Swahn sa stal dovtedajším najstarším olympijským víťazom, mal vtedy 64 rokov. O ďalších dvanásť rokov sa mu podarilo triumfovať na olympiáde v belgických Antverpách a utvoriť svetový rekord, platiaci až dodnes. Mal takmer 73 rokov, keď si vybojoval ďalšie olympijské zlato v streleckej disciplíne bežiaci jeleň.

Štokholmská olympiáda zaznamenala aj jeden vrcholne kuriózny rekord. Japonský maratónec Shizo Kanakuri sa počas behu stratil. Vo veľkej horúčave stratil vedomie a pomoc mu poskytla istá švédska rodina. Po niekoľkých dňoch sa vrátil do Japonska bez toho, aby upovedomil organizátorov. Trvalo ďalších vyše 50 rokov, kým sa cieľová listina skompletizovala aj s jeho menom. Ak teda považujeme neoficiálnu výsledkovú listinu za relevantnú, Kanakurimu trval maratónsky beh celých 54 rokov, 8 mesiacov, 6 dní, 8 hodín a 32 minút...

 

Posledný raz na olympiáde bolo dovolené športovcom štartovať v "súkromných" tímoch. O štyri roky neskôr už všetci súťažiaci museli byť členmi národných výberov. V Štokholme takýto "súkromník" vyhral preteky v behu na 1500 metrov. Bol to Arnold Jackson, ktorý porazil vysoko favorizované trio amerických bežcov o púhu desatinku sekundy. Mal 21 rokov a stal sa najmladším atlétom, ktorý túto disciplínu na olympiáde vyhral. Tento jeho rekord platí až dodnes.

 

Vo veslovaní výrazne zažiaril Ewart Douglas Horsfall, bol najrýchlejší v dvoch disciplínach. Dlho bol najúspešnejším Britom v tomto športe, prekonal ho až fenomenálny Steve Redgrave, ktorý získal zlato na piatich rôznych olympiádach! V roku 1912 sa v Štokholme súťažilo aj v umeleckých disciplínach. Iba dvaja ľudia dokázali vyhrať na olympiáde aj športovú, aj umeleckú súťaž. Američan, žijúci vo Veľkej Británii, Walter Winans bol najlepší v športovej streľbe. O štyri roky neskôr získal v tej istej súťaži striebornú medailu, navyše porotcovia ocenili jeho dielo v sochárskej súťaži ako najlepšie a získal teda zlato. Druhým podobne úspešným športovcom a umelcom bol maďarský plavec Alfréd Hajós. Ešte v roku 1896 získal v plávaní dve zlaté medaily, o 28 rokov neskôr bol ocenený striebornou medailou za architektonické dielo, štúdiu moderného polyfunkčného štadiónu.

 

Vo výprave Uhorska cestoval do Štokholmu aj košický rodák Alexander Prokopp. Pôvodne ani nemal štartovať, pretože funkcionári Uhorského olympijského výboru ho najprv nenominovali. Ich hlavným argumentom bol jeho neúspech na predchádzajúcej olympiáde v Londýne, kde obsadil až 43. miesto. V tom čase bol ale veľmi mladý (mal iba 21 rokov) a úplne mu chýbali skúsenosti z vrcholných svetových súťaží. Prokopp sa napokon do výpravy dostal, keďže jeden z pôvodne nominovaných strelcov nemohol cestovať. Musel však podľa dohody uhradiť polovicu nákladov spojených s jeho účinkovaním v Londýne. Samotná súťaž ukázala, stok_alex_prokoppže Prokopp je vo výbornej forme. Súťažil v streľbe z vojenskej pušky na vzdialenosť 300 metrov a z maximálneho nástrelu 100 bodov mu "uleteli" iba púhe tri bodíky. Jeho finálny súčet 97 bodov znamenal olympijské zlato!

Medzi uhorskými atlétmi figuroval aj ďalší Slovák Mór Koczán, ktorý sa špecializoval na vrh guľou, hod diskom a oštepom. Štartoval už pred štyrmi rokmi v Londýne, no nedosiahol tam výraznejší úspech. V Štokholme už bol podstatne vyzretejším a skúsenejším pretekárom a zúročil to v súťaži oštepárov. Dosiahol výborný výkon 55,50 metra, vklinil sa medzi vynikajúcich severských borcov a obsadil skvelé tretie miesto. Vo zvyšných svojich disciplínach sa medzi najlepších nedokázal prebojovať, no aj tak bolo jeho účinkovanie v Štokholme prenikavým úspechom.

V gymnastickom družstve Uhorska cvičil aj ďalší Slovák - Košičan Ľudovít Kmeťko a patril k najlepším. Aj s jeho prispením získalo družstvo v spoločnej zostave strieborné medaily za víťazným Talianskom. Celkovo štartovalo v drese Uhorska na prvých piatich olympijských hrách 13 Slovákov a všetci dokázali, že sú vo svojich disciplínach skutočnými majstrami, veď až na jednu výnimku všetci vybojovali medailu. Slováci spolu získali od Atén 1896 až po Štokholm 1912 tri zlaté, päť strieborných a štyri bronzové medaily.

 

Štokholmská olympiáda sa skončila výrazným úspechom, bola prvou v histórii, ktorá demonštrovala vysokú úroveň všetkých športových odvetví. Bola silným impulzom pre mladých športovcov napredovať vo svojom úsilí, šport sa stával v mnohých vyspelých krajinách významným spoločenským fenoménom. Zušľachťovať si telo pravidelnou fyzickou aktivitou sa stávalo pre tisíce mladých ľudí takpovediac súčasťou ich životného štýlu a známi športovci boli pre mládež silnými pozitívnymi príkladmi.

 

Partneri



© 2008-2010 Sports-Info Media, s.r.o., všetky práva vyhradené. ISSN: 1338-1687. Tiráž a kontakt Kopírovanie ktorejkoľvek časti webu je bez súhlasu redakcie zakázané!
Autor webu: Tomáš Schiller: webdesignové a fotografické služby