V roku 1963 v Chicagu nastúpili reprezentanti ČSSR, počas turné po Severnej Amerike, proti domácemu tímu USA. Naši reprezentanti, so Slovákmi V.Dzurillom a J.Golonkom, mali počas pobytu návštevu, hovoriacu slovensky. Tou návštevou bola dvojica hráčov domáceho klubu Chicago Black Hawks Stan Mikita a Elmer Vasko. Mikita bol už aj u nás známy, o Vaskovi sa veľa nevedelo. Elmer rozprával šarišským nárečím, pretože Vaškovci prišli do zámoria z obce Kuková (pri Giraltovciach v okrese Svidník), kde sa narodil Elmerov otec, mama je rodáčkou z Raslavíc (okres Bardejov). Elmerovi starší bratia sa narodili ešte v Kukovej, Elmer už v Kanade, v roku 1935 v provincii Quebec. Vyrastal v St.Catharines, tak ako Mikita. Prvý hokejový úspech získal práve v St.Catharines, s tímom Teepees v sezóne 1953/1954 získal juniorský titul Memorial Cup.  V juniorskej OHA pobudol aj v nasledujúcich dvoch sezónach 1954/1955 a 1955/1956. V tej druhej už vyskúšal profesionálny chlebík. St.Catharines Teepees úzko spolupracoval s klubom NHL Chicago Black Hawks, ktorému vychoval viacero skvelých talentov.Elmer nebol výnimkou. Black Hawks si ho vyskúšalo v štyroch zápasoch v AHL, na svojej farme, v tíme Buffalo Bisons. Len štyri zápasy v takzvanej malej lige, ako prezývali AHL, mu stačila na odrazenie sa do slávnej NHL. Od sezóny 1956/1957 sa stal na dlhých 10 sezón hráčom klubu Chicago Black Hawks. Spočiatku sa mu nedarilo tak, ako si to predstavovali činovníci Čiernych jastrabov. Nedarilo sa Elmerovi, nedarilo sa ani tímu. Zlom nastal v roku 1959, po jeho operácii ramena. Začalo sa dariť celému mužstvu a Elmer vytvoril s P.Pillotem jednu z najtvrdších a najťažšie zdolateľných obranných dvojíc v celej lige. Vrcholom Black Hawks bol v roku 1961 zisk Stanley Cupu,    čo sa stalo po dlhých dvadsiatich troch rokoch. Elmer bol 2x vymenovaný do druhého All-Star tímu - NHL Second All-Star Team (1963 a 1964). Zúčastnil sa zápasov All-Star Game v rokoch 1961, 1963 a 1964. Po sezóne 1965/1966 ukončil svoju hokejovú kariéru. Rok 1967 bol prelomový v dejinách NHL. K šestici klubov sa pripojilo šesť nových. Medzi nimi aj Minnesota North Stars (dnes Dallas Stars), ktorej generálny manažér a kouč W.Blair mal veľký záujem o Elmerove služby. Najprv získal práva od Chicaga v takzvanom rozširovacom drafte pre nové kluby a potom prehovoril aj Elmera. Po ročnej pauze vhupol opäť do kolotoča NHL, vo svojej druhej sezóne medzi Hviezdami sa stal kapitánom mužstva a zahral si aj svoj štvrtý zápas All-Star Game 1969. Tá tretia 1969/1970 už bola naozaj posledná. Odohral v nej len 3 zápasy a presunul sa do nižšej súťaže do tímu Salt Lake Golden Eagles (WHL). Po sezóne už natrvalo opustil klziská.

Obrovitý obranca (jeho 190 cm v tých rokoch boli skôr výnimkou) musel počas prvej sezóny v NHL v zápasoch na domácom ľade počúvať silné bučanie fanúšikov na svoju adresu. Najskôr si myslel, že ho nemajú radi. Nešlo však o klasické bučanie, aké poznáme aj v dnešnej NHL, keď fanúšikovia bučia najmä na vybraných súperových hráčov, ktorých neznášajú. To len hľadisko zborovo volalo „Moose" (Los). To mu prischlo a dokonca sa prezývka Moose v médiách objavovala miesto krstného mena.

Veľký, silný a rýchly obranca prehral svoj najťažší zápas v októbri 1998, keď podľahol rakovine.

To, že bol správnym Slovákom, potvrdila jeho kanadská manželka, ktorá tvrdí, že Elmer sa so Stanom Mikitom rozprával po slovensky. Zapamätala si iba jedno slovíčko - „Nazdravie!".