|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mike Tomlak 
|
|
|
|
|
celé meno: Michael Richard Tomlak |
|
|
|
|
|
17.10.1964, Thunder Bay, Ontário (Kanada) |
|
|
|
center / ľavé krídlo |
|
|
|
|
|
draft: 1983 - 208. Toronto Maple Leafs |
|
|
|
|
počet sezón v NHL: 4 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
|
|
|
|
|
kariéra v NHL: |
Z |
G |
A |
B |
|
89/90 |
|
Hartford Whalers |
70 |
7 |
14 |
21 |
|
89/90 |
|
Hartford Whalers - PO |
7 |
0 |
1 |
1 |
|
90/91 |
|
Hartford Whalers |
64 |
8 |
8 |
16 |
|
90/91 |
|
Hartford Whalers - PO |
3 |
0 |
0 |
0 |
|
91/92 |
|
Hartford Whalers |
6 |
0 |
0 |
0 |
|
 |
93/94 |
|
Hartford Whalers |
1 |
0 |
0 |
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
spolu: |
|
Základná časť |
141 |
15 |
22 |
37 |
|
|
|
Play Off |
10 |
0 |
1 |
1 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prestupy v rámci NHL: |
|
|
|
|
|
14.11.1988 voľný hráč » Hartford Whalers |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mike pochádza z Thunder Bay, kde dodnes žije silná komunita slovenských prisťahovalcov a ich potomkov. Mike patrí k nim. Hokejovo vyrastal v domácich kluboch Thunder Bay Kings a Thunder Bay North Stars, až potom jeho kroky smerovali do kvalitnejšej OHL do mužstva Cornwall Royals (1982/1983-1984/1985). Vyšla mu najmä tá posledná, ktorá bola stobodová (66 zápasov, 100 bodov, 30+70). To už mohli jeho kroky viesť do NHL, pretože v drafte 1983 si ho vytiahol klub Toronto Maple Leafs, aj keď až v 11.kole z 208.miesta. Mike dal pred profesionálnym hokejovým chlebíkom, alebo kvalitnejšou juniorskou súťažou, prednosť školským laviciam.
Od sezóny 1985/1986 sa zaradil do tímu University of West Ontario Mustangs v univerzitnej lige OUAA. Za štyri sezóny dosiahol viacero úspechov. S tímom sa dvakrát prebojoval do finále OUAA o Queen's Cup so ziskom strieborných medailí (1987,1988) a striebro získali aj v celo-kanadskom finále univerzít - CIAU (1988). Pri týchto úspechoch viedol tím ako kapitán. Z individuálnych ocenení získal titul najlepšieho športovca univerzity v školskom roku 1988/1989 - University of Western Ontario Athlete of Year, počas všetkých štyroch sezón medzi Mustangami bol vymenovaný do OUAA All-Star First Team (1985/1986-1988/1989) a 2x do celo-kanadského univerzitného výberu CIAU All-Canadian Team (1986/1987,1987/1988). Navyše vytvoril rekordy školy - dosiahol najviac bodov a najviac asistencií v jednej sezóne a v týchto ukazovateľoch sa prepracoval na 1.miesta v historických tabuľkách Mustangov. (Časom o oba prvenstvá prišiel, tak isto aj o rekord v bodovaní, ale rekord nahrávača platí dodnes.) Po ukončení univerzity mu už nič nebránilo v profesionálnej kariére hokejistu. A tak sa pripojil k mužstvu Hartford Whalers (dnes hrá pod názvom Carolina Hurricanes), s ktorým mal už rok podpísanú zmluvu. Keďže sa po drafte nedohodol na kontrakte s Maple Leafs, Toronto v roku 1985 na neho stratilo práva. S Hartfordom teda podpisoval zmluvu ako voľný hráč. Prvú profesionálnu sezónu 1989/1990 odohral výlučne v NHL. Postupne hrával čoraz menej, kým v prvej odohral 70 zápasov + 7 v playoff, v druhej 64 + 3 v playoff, ale už aj 15 zápasov na farme v AHL v tíme Springfield Indians. Tretiu sezónu sa objavil v prvom mužstve len v šiestich zápasoch, štvrtú 1992/1993 odohral len v drese Indiánov v AHL. Ešte na jeden zápas sa v NHL objavil v ročníku 1993/1994, po ktorej odišiel do nižšej profesionálnej súťaže IHL do klubu Milwaukee Admirals (1994/1995-1997/1998). V týchto nižších súťažiach sa bodovo presadil najmä v Springfielde. V ročníku 1993/1994 po druhýkrát vo svojej kariére nazbieral 100 bodov (79 zápasov) a strelil 44 gólov, čo sa mu nikdy pred tým nepodarilo. V Springfielde mu uniklo víťazstvo o Calder Cup 1991, pretože väčšinu sezóny a playoff trávil v Hrtforde. V Milwaukee sa pre zmenu tešil po ročníku 1997/1998 z individuálnych trofejí - IHL Ironman Award, určenú pre hráča, ktorý preukázal najlepšie útočné aj obranné schopnosti vo všetkých zápasoch svojho mužstva (musel odohrať všetkých 82 zápasov v sezóne) a IHL Comeback Player of Year (o rok neskôr táto trofej dostala meno John Cullen Award), ocenenie pre najužitočnejšieho hráča, ktorý sa vrátil po prekonaní choroby, zranenia alebo inej prekážky.
Na záver kariéry sa stal Majstrom Slovinska, počas pôsobenia v Olimiji Ljubljana (1998/1999). Zároveň sa stal najproduktívnejším hráčom, najlepším strelcom a najlepším nahrávačom v slovinskej lige. Súčasne hral za Olimpiju okrem domáceho šampionátu aj v medzinárodnej Allpenlige. Najväčšie úspechy v kariére zožal na jej začiatku na univerzitnej úrovni a v roku 2000 sa k nim vrátil. University of West Ontario ho totiž uviedlo do svojej Siene slávy.
Robustný útočník, výborný pri vhadzovaniach, silný pri mantineloch a rohoch klziska, si obliekol reprezentačný dres s javorovým listom v ročníku 1985/1986. Za Team Canada (u nás známy ako olympijský výber Kanady) odohral 3 zápasy. V rokoch 1987 a 1988 hral za Kanadu na najstaršom turnaji v Európe, ktorým je švajčiarsky Spengler Cup. Keďže to boli stretnutia s klubovými mužstvami, Mike nemá na svojom konte žiaden oficiálny reprezentačný zápas.
|