Obrovská nádej slovenskej i svetovej cyklistiky Peter Sagan sa narodil 26. januára 1990 v Žiline. Vyrastal v žilinskej štvrti rodinných domov zvanej Bôrik ako tretie dieťa Heleny a Ľubomíra Saganovcov. Má sestru Danku, brata Milana a staršieho brata Juraja (23. decembra 1988), ktorý je tiež profesionálnym cyklistom (viď nižšie). Ako každé dieťa aj Peťo bol šťastný a vysmiaty, keď sa preháňal na svojom malom bicykli. Dlho si musel pomáhať pomocnými kolieskami, ale raz mu ich dal otec dole a Peter si ani nevšimol, že je pánom bicykla už len on sám. A tak sa postupne zbavil strachu, a nabral odvahu riskovať.

 

Keď mal asi sedem rokov v lesoparku organizovali saleziáni a Cyklistický spolok Žilina verejné preteky. Prihlásili sa obaja bratia Saganovci. Ich talent sa ukázal v celej kráse, veď Peter aj Juraj vyhrali svoje kategórie. To neuniklo bystrím očiam trénera Milana Novosada či Petra Zánického, ktorí okamžite po pretekoch navrhli bratom Saganovcom, že či nechcú súťažiť v klube. Obaja bráchovci boli nadšení, ale Peter sa musel rozhodnúť medzi futbalom a cyklistikou. Medzi jednou loptou a dvomi kolesami. Krstná mama ho totiž prihlásila na futbal a mladší z bratov Saganovcov už aj naháňal loptu na dvoch tréningoch. Napokon vyhrala cyklistika. Petrovi dopomohlo k rozhodnutiu aj to, že brat Juraj si vybral tiež cyklistiku. Juro mu bol v detstve totiž veľkým vzorom.

 

Obaja bratia teda jazdili za Cyklistický spolok Žilina. Popritom študovali na SOU stavebnom v Žiline. Peter svoju všestrannosť a odvahu využíval v horskej cyklistike, cyklokrose i na ceste, ale cestu najprv úplne neznášal. Okrem Milana Novosada mu cenné rady dával aj tréner Peter Zánický. Prvé preteky absolvoval Peter Sagan v Turzovke. Potom pribúdali skúsenosti z ďalších a ďalších pretekov. A Peťo vyhrával. Dokonca otec Saganovcov rád spomína ako jeho synátori prišli na jedny preteky v Turčianskych Tepliciach päť minút pred štartom. Všetci súperi boli nabudení na víťazstvo, no ako ich zbadali zrazu im hlavy poklesli. Úspechy Petra Sagana si samozrejme všimla celá slovenská cyklistická rodina. V roku 2007 ho vyhlásili za najväčší talent slovenskej cyklistiky. Napriek tomu v Petrovi stále bojovala vášeň pre horskú cyklistiku s kariérou cestného cyklistu. Peťo totiž miluje adrenalín a rád riskuje. Dokonca rád na bicykli zoskakoval z garáží, miloval zjazd z prudkých kopcov. Stávalo sa, že počas pretekov v horskej cyklistike všetci pretekári prešli preliačinu radšej pomaly a peši, ale Peter pred jamou pridal a preskočil ju. Pomocné kolieska na detskom bicykli vystriedala odvaha a risk.

 

Tínedžer Peter Sagan si začal pripisovať aj prvé medzinárodné úspechy. Napríklad na Majstrovstvách sveta juniorov v horskej cyklistike v roku 2008 získal ako účastník kategórie cross country prvé miesto. V tom istom roku získal druhé miesto aj na MS juniorov v cyklokrose. Tieto úspechy len potvrdili jeho všestrannosť a dopomohli mu k oceneniu najlepší cyklista Slovenska za rok 2008.

 

V roku 2009 začal jazdiť za klub Dukla Trenčín, počas rokov 2007 - 2009 tu pôsobil aj brácho Juraj. Dres Dukly Peťo skvele prezentoval hneď na slovenských pretekoch s názvom GP Kooperativa, kde Peter Sagan zvíťazil v slušnej konkurencii najmä slovenských, českých, poľských a maďarských cyklistov. Ďalším úspechom bolo celkové 7. miesto na pretekoch s názvom Dookola Mazowsza. Peter vyhral dve etapy, získal zelené tričko a stal sa tiež najlepším mladým jazdcom. Počas pôsobenia v Dukle sa  Petrova športová miska váh presunula od horskej cyklistiky na stranu cestnej cyklistiky. Podľa toho už vyzerali aj tréningy, keď Peťo trénoval asi 70 % času na ceste. V roku 2009 skončil na pre Slovensko úspešných MS v cyklistike v kategórii do 23 rokov na peknom 10. mieste. Úspechy Petra Sagana si všimlo už aj zahraničie. Najprv podpísal amatérsku zmluvu s tímom Liquigas-Doimo. Neskôr v septembri 2009 podpísal profesionálnu zmluvu.

 

Jeho výsledky v roku 2010, už v zelenučkom drese Liquigasu, sú naozaj ako z rozprávky. Do sveta profesionálnej cyklistiky vhupol s impozantnou ľahkosťou. Už na svojich premiérových pretekoch Pro Tour v januári 2010 na Tour Down Under v Austrálii ukázal inštinkt pretekára, využil aj svoje obľúbenejšie teplé počasie a celkovo prišiel na 29. pozícii. Milé prekvapenia fanúšikom aj tímu potom pripravil počas významných etapových pretekov Paris - Nice, kde vyhral 3. a 5. etapu, a dosiahol aj ďalšie úžasné umiestnenia v čele pelotónu. Až štyrikrát bol na medailových pozíciách, pred poslednou etapou sa usadil na skvelom 8. mieste. Posledná etapa bola pre Peťa kritická a klesol na aj tak výborné 17. miesto. Stal sa najlepším mladým jazdcom a tiež získal zelený dres pre najlepšieho jazdca v bodovaní. Vo veku 20 rokov pri svojich prvých väčších pretekoch stratil celkovo na víťazného Alberta Contadora iba 3 minúty a 21 sekúnd. Práve Contador a iní „matadorí" svetovej cyklistiky počas celých závodov chválili nášho mladíka.

Peter bude na tieto preteky spomínať už navždy aj preto, lebo práve tu spoznal všetko, čo je spojené s víťazstvom. Dopingová kontrola, pódium, tlačovka, prezliekanie, rozhovory, oslava, gratulácie - ako to on sám nazval proste „hunbuk". Vypytoval sa aj množstvo vecí okolo „kolotoča" pretekov ProTour svojho spolubývajúceho Belgičana Frederica Willemsa. Pretek Paris - Nice 2010 jednoducho žiaril Petrom Saganom...

 

Peter si nevie taliansky tím Liquigas vynachváliť, aj keď nič na svete nie je dokonalé... Asi najlepšou správou je, že tento známy tím, ktorý sídli v mestečku Sesto al Reghena angažoval aj Petrovho brata Juraja. Juraj pomohol Peťovi v kariére asi najviac, a tak teraz pomohol Peter Jurajovi. Spoločne môžu ochutnávať jedlá svetovej cyklistiky...

A viete, kto bol vzorom našej najväčšej cyklistickej nádeje v detstve? Iskierky v očiach mal počas sledovania Tour de France pri pohľade na výkony legendy Jana Ullricha. Momentálne Peter vzor nemá a raz sa aj on chce stať legendou cyklistického sveta.

Všestrannosť zdobí oboch našich žilinských bratov, Juraj začínal tiež horskou cyklistikou. Dokonca je majstrom Slovenska v horskej cyklistike. Avšak od kategórie kadeta sa venuje len cestnej cyklistike. Najväčší úspech zažil na MS v Nemecku v roku 2007, kde obsadil v kategórii U23 výborné jedenáste miesto. Aj tu potvrdil svoju silnú koncovku a zaslúžene sa stal po Petrovi Velitsovi druhým najlepším cyklistom Slovenska za rok 2007 Medzi jeho ďalšie úspechy patria víťazná etapa na pretekoch Grudziak (Poľsko) alebo vyhratá fáza na GP Boka 2009.

V zelenom drese už Juro stihol iba v auguste absolvovať šesť jednodňových klasík v Taliansku. Zaujímavosťou je, že až štyri z nich vyhral jeho tímový kolega. Premiéru absolvoval 5.8. v Carnagu s víťazným Bassom a hneď o dva dni na to pomohol k víťazstvu Korenovi v ďalšej severotalianskej klasike. Tretí pretek (Coppa Bernocchi 19.8.) znamenal pre Jurka skutočné "do tretice všetko dobré". Po prvýkrát sa totiž v drese Liquigasu stretol s bratom Petrom na jedných pretekoch a taktiež po prvýkrát prišiel do cieľa. A to nie len na takom obyčajnom 55. mieste. Na víťaza stratil iba viac než minútku a cieľovú čiaru preťal dokonca skôr ako jeho mladší brat. Ďalšie preteky absolvoval 21.8. (Trofeo Melinda), kde prvých 100 kilometrov statočne pomáhal neskoršiemu víťazovi Nibalimu. Azda zatiaľ najväčšie chvíle Jurka v kariére prišli 28. augusta na pretekoch Giro del Veneto. V náročnom ďaždivom počasí dokázal újsť pelotónu a finišovať na šiestom mieste so stratou siedmych sekúnd na víťazného kolegu Ossa. O týždeň neskôr ako jeden z troch pretekárov Liquigasu dokončil preteky Giro della Romagna. September znamenal v Jurovej kariére ďalšie dve klasiky. V Modene finišoval v pelotóne a preteky v Cesene nedokončil.

Na prelome septembra a októbra 2010 zažil Juraj ďalší prelom kariéry. Circuit-Franco-Belge sa stali vôbec jeho prvými etapovými pretekmi v Liquigase, no a starší z bratov Saganovcov dokonca držal krok s najlepšími a po troch etapách strácal iba minimum kvôli bonifikáciám. Škoda, že tento etapák napokon nedokončil kvôli vetru a následnému úniku konkurentov. Juh Belgicka znamenal pre Juraja o pár dní ešte jeden pekný výsledok, konkrétne to bolo 74. miesto na klasike Binche-Tournai-Binche. Sezóna 2010 bola teda pre Juraja Sagana najmä o čerpaní cenných skúseností, ktoré v budúcnosti určite využije.

Mimochodom, obaja bratia bývajú spoločne 60 kilometrov od hlavnej základne Liqiugasu a učia sa taliančinu. Peter už musel svoje znalosti využiť pri tlačových konferenciách, veď už vyhral päť etáp na troch prestížnych pretekoch. Musíme povedať, že mu to vôbec nešlo zle. Keďže za Liquigas preteká množstvo Talianov, nebývajú všetci spolu. Všetci borci sú roztrúsení po severe Talianska, kde sú veľmi dobré podmienky na tréning. Len osem kilometrov od bydliska našich borcov býva Franco Pellizotti, víťaz vrchárskej súťaže Tour de France 2009.  Z Petra sa pomaly ale isto stáva kuchár, veľmi rád totiž varí. Veď čo iné mu aj ostáva...

Voľného času je málo, ale rádi ho využijú na sledovanie dobrej komédie, hranie XBOX-u a veľa času strávia aj na internete, ktorý ich spája s domovom. Juraj si rád zájde do kina a okrem bicykla sa obaja bráchovia tiež premávajú na kolieskových korčuliach. Každú zimu si Juro rád "opráši" snowboard, Peťo v snowboardingu tiež nezaostáva. Obaja bratia urobia na bicykli približne 25 000 kilometrov ročne.

Ďalšie informácie o oboch Saganovcoch, množstvo fotografií z rôznych podujatí. a nie len z nich. nájdete na oficiálnej stránke saganpeter.com