Slabinou slovenskej reprezentácie bol posledné roky post brankára. Ibaže prišiel Ján Mucha a Slovensko má nového národného hrdinu. Honzo - ako ho prezývajú - sa narodil v obci Belá nad Cirochou na Zemplíne 5. decembra 1982. K futbalu ho priviedol otec Ján, brankárom je aj brat.

Začínal v domácom klube Slovan Belá nad Cirochou. Potom pokračoval v Humenom a neskôr v Interi Bratislava. Najmä v Interi bol skôr náhradným gólmanom. V roku 2003 prešiel do Žiliny a tu si ho všimli už viacerí slovenskí fanúšikovia. So „žltozelenými" získal dva majstrovské tituly, odchytal 32 duelov.

Počas roku 2005 spravil Ján Mucha ďalší významný krok smerom hore po schodisku k futbalovému nebu. Prestúpil do Legie Varšava. Spočiatku iba kryl chrbát Lukaszovi Fabianskemu, lebo vedenie Legie ho chcelo ukázať v dobrom svetle, aby ho výhodne predali. A podarilo sa Fabianski sa stal dvojkou v Arsenale Londýn. Ján Mucha sa chytil šance, i keď fanúšikovia tvrdili, že Fabianskeho plnohodnotne nenahradí. V Legii odchytal vyše 80 zápasov, fanúšikovia si ho obľúbili. Stal sa najlepším brankárom Ekstraklasy. Poľsko bolo príjemnou krajinou pre celú rodinu Jána Muchu, mali tu aj veľa priateľov, ale Jano prerástol poľskú najvyššiu súťaž. A tak podobne ako Fabianski podpísal zmluvu s anglickým mužstvom... To asi nie je náhoda, že z Legie v tak krátkom čase vyšli dvaja svetoví brankári. Fabianskeho a Muchu spája tréner brankárov Legie Krzysztof Dowhaň, ktorý dostal za životný prínos pre futbal aj rôzne ocenenia.

Jano teda podpísal zmluvu s Evertonom na tri roky, platnú od 1. júla 2010. V Evertone sa mu hneď zapáčilo. Mal by bojovať o post jednotky s Američanom Timom Howardom. Howard a Mucha sa už aj spoznali, americký brankár je vraj pohodový chlapík. No a my sa môžeme tešiť na ďalšieho Slováka v Premier League. Predstava tradičného derby o Liverpool medzi FC Liverpool a Evertonom so slovenskými zástupcami na oboch stranách je úžasná. Jano ešte pred majstrovstvami na adresu svojho angažmánu v Evertone vyhlásil: „Idem bojovať".

Ján Mucha debutoval v slovenskej reprezentácii 6. februára 2008 proti Maďarsku. Skutočnou jednotkou a národným hrdinom Slovenska sa stal 1. apríla 2009. Áno to je ten historický okamih slovenského futbalu, športu, národu, keď sme zdolali Česko na Letnej 2:1! Od tohto zápasu už Mucha nepustil Štefana Seneckého do brány a stále si upevňoval post jednotky. Odchytal teda 6 kvalifikačných zápasov. A to čo predvádzal v rozhodujúcom dueli v Poľsku bolo priam až neuveriteľné. Patrične zato sa vtedy chcel odvďačiť aj redaktor STV, vybozkávaním Janových takmer posvätných rukavíc... Toto všetko je už na vždy zapísané v tej najkrajšej histórii slovenského futbalu.

Rodák z Belej nad Cirochou „čaroval" po skvelej kvalifikácii aj na majstrovstvách sveta 2010. Bol našou jasnou jednotkou medzi žrďami, jeho výkony gradovali. Za naše farby bojoval celé štyri zápasy premiérových MS pre Slovensko. V zápasoch s Talianskom a hlavne s Holandskom vychytal niekoľko čistých šancí. A aj keď mal veľký podiel na druhom góle „oranjes" patril k tomu najlepšiemu, čo Slovensko na MS malo.  Napríklad, Angličania nám ho určite závidia...

Okrem futbalu a svojej rodiny 189 centimetrov vysoký brankár miluje aj lietanie. Dokonca si už robí pilotný kurz v leteckej škole v Dolnom Hričove. Náhoda chcela, že práve v Dolnom Hričove sa narodil Peter Pekarík. Možno keď Jano spraví pilotný kurz zoberie Peťa Pekaríka do výšok pozrieť si svoju rodnú obec... Mimochodom Jano lietanie všetkým odporúča.

Každopádne, takého kvalitného futbalového brankára, akým je Ján Mucha, tu Slovensko dlho nemalo. Na MS 2009 v hádzanej potešil Slovákov brankár Rišo Štochl, v play off NHL 2010 zase žiaril hokejový brankár Jaro Halák. V Juhoafrickej republike zase dobre obstál Ján Mucha. Otec, ktorý Jana priviedol k futbalu je na svojho syna určite hrdý.