Tom Boonen sa narodil 15.10. 1980 v belgickom mestečku Mol. Zaujímavé je, že z tohto 30 000 mestečka pochádzajú ďalší známi športovci ako tenisti Filip DeWulf a Kirsten Flipkensová, legendárny motokrosový jazdec Joel Smets, alebo bývalý cyklista Wilfried Peeters (neskôr riaditeľ v Quick-Stepe) a cyklokrosový pretekár Rob Peeters. Najslávnejším rodákom je však práve Tom Boonen, ktorý zdedil svoje „remeslo" po otcovi. Neskôr sa z Molu presťahovali do Balenu a tu ako osemročný Tom vyhral svoje prvé akési školské preteky. Onedlho si jeho talent všimol aj Dirk Demol (neskôr riaditeľ v Discovery, Quick Stepe, Astane, RadioShacku...), ktorý ho zobral pod svoje krídla a Tom v šestnástich vstúpil do tímu Kortrijk Groening Spurters. Mladík Boonen vyhral mnoho pretekov ako napríklad Paris-Tours mladých jazdcov v roku 2000.

Dirk Demol si potom stiahol talentovaného Boonena v roku 2002 k sebe do profesionálneho amerického tímu US Postal Service (neskôr názov Discovery). V prvej profi sezóne najviac zažiaril Boonen tretím miestom na slávnej klasike s dlažobnými kockami Paris-Roubaix. Na tejto klasike vtedy symbolicky vyhral Johan Museeuw, veľký vzor Toma v detstve a kráľ klasík na konci minulého milénia. Museeuw následne verejne označil Toma Boonena za svojho plnohodnotného nástupcu. Rodákovi z mestečka Mol sa to však v tíme US Postal až tak veľmi nepozdávalo, keďže ako sám vyhlasoval dostával málo šancí jazdiť sám za seba. Kontrakt s US Postal Dirka Demola teda ukončil.

Od roku 2003 začal Tom Boonen pôsobiť v belgickom zoskupení Quick Step-Davitamon a osud chcel, aby tu bol členom vedenia tímu aj Johan Museeuw. Museeuw už nielen Boonena chválil, ale stal sa aj jeho dvorným radcom. No Tomovi prvá sezóna v Quick-Stepe nevychádzala, čomu dopomohlo i zranenie kolena. Jediným úspechom tak bola vyhratá etapa na Tour of Belgium a na MS dorazil sedemnásty.

Rok 2004 bol „zjavením" Boonena a jeho „kult" sa rozšíril z Belgicka do celej cyklistickej Európy. Najviac „kričia" jeho dve vyhraté etapy na Tour de France, ktorú dokončil napokon na 120. mieste a prvá výhra veľkej klasiky - konkrétne Gent-Wevelgem. Keď ste sa pohodlne usadili teraz si môžete pozrieť ďalšie víťazstvá Boonena z roku 2004: Prijs Vlaanderen, Grote Scheldeprijs, dve etapy Okolo Nemecka, etapu Vuelta a Andalucía, etapu Tour of Britain, dve etapy Ster Elektrotour... Okrem toho na Tour de Picardie vďaka dvom vyhratým etapám vyhral aj celkovú klasifikáciu a bodovaciu súťaž. Na Tour of Katar vyhral jednu etapu, vyhral bodovaciu súťaž a skončil celkovo tretí. Celkovo oslavoval famóznych 19 víťazstiev, čomu stačilo na konečné desiate miesto v rebríčku UCI.

Je to neuveriteľné, ale počas sezóny 2005 Tom Boonen svoje výsledky ešte výrazne vylepšil. Na vrchu jeho „hory" úspechov sa usadil titul majstra sveta pre rok 2005, keď  Tom vyhral v záverečnom hromadnom šprinte. V Európe sa stal jedným zo športových idolov a v Belgicku pomaly aj bohom. Dopomohli k tomu i dve prestížne víťazstvá na Tour de France, ktorú žiaľ kvôli pádom v tomto roku nedokončil. Avšak zoznam ďalších víťazstiev bol ešte významnejší než v predchádzajúcej sezóne: dve etapy Paris-Nice, Paris-Roubaix, Ronde van Vlandereen, Prijs Vlandereen, Ronde van Made, dve etapy a celkovo Tour of Belgium, Criterium Herentals, dve etapy a zelený dres na Tour of Katar, etapu na Tour de Picardie, Tour of Flanders... Celkovo triumfoval štrnásťkrát, čo ho zaradilo v konečnom rebríčku Pro Tour na druhé miesto za Taliana Di Lucu. Získal ocenenia ako Zlatý bicykel, Kryštálový bicykel, Oscara od Gazzetty dello Sport, stal sa belgickým športovcom roka a belgickou športovou osobnosťou roka. Podľa väčšiny odborníkov sa stal cyklistom roka!

Sezóna 2006 bola opäť plná víťazstiev, ale aj sklamaní. Na TdF síce nosil štyri dni žltý dres, ale nevyhral napriek sebavedomým vyhláseniam žiadnu etapu, dokonca nezvládol horskú pätnástu etapu a odstúpil. Vyhral Ronde van Vlandereen, tri etapy Paris-Nice, Tour of Flanders, Tour of Katar, ale zase naopak nedokázal obhájiť víťazstvo na Paris-Roubaix, kde dorazil druhý a tiež prišiel na smolnom štvrtom mieste na Miláno-San Remo. Najväčšie sklamanie sezóny prišlo na záver, keď nedokázal obhájiť na náročnejšej trati titul majstra sveta. Majstrom sveta sa stal Bettini. Boonen sa usmieval aspoň pri premiérových troch triumfoch na Eneco Tour a po vyhratej etape na Okolo Švajčiarska. V rebríčku Pro Tour klesol na siedme miesto.

Sezóna 2007 bola podobná tej predchádzajúcej. Do nového ročníka vhupol Tom vo veľkom štýle a vyhral päť etáp Tour of Katar, kde získal i zelený dres. Ďalej vyhral Kuurne-Brusel-Kuurne, Dwars door Vlaanderen, či Prijs Vlaanderen. Sklamaním sú však Miláno-San Remo a Paris-Nice. Vrcholom sezóny bola Tour de France, kde tentoraz vyhral dve etapy a vyhral zelený dres, čo sa mu podarilo ako Belgičanovi po 19 rokoch (Eddy Planckaerts). Boonen mal určite obrovskú radosť a dopomohol k tomu možno aj fakt, že jeho obľúbenou farbou je práve zelená. V Belgicku mu táto „zelená farba" priniesla druhý titul športovec roka. Napriek tomu Boonen vyhral „iba" 11 pretekov, čo bol preňho najhorší počet od roku 2003, prepadol sa najmä v klasikách.

Rok 2008 bol v znamení Vuelty a kokaínu... Ešte predtým než sa udialo toto, však Tom tradične žiaril v Katare a vyskúšal si nový event Tour of California, a vyhral tu etapu. Veľmi ho potešil triumf na Paris-Roubaix. No potom sa všetko rozpadlo ako „domček z karát", Boonena pozitívne testovali na kokaín a neštartoval tak na Tour de France. Keďže kokaín sa nepovažuje za doping, ale za trestný čin tak ho UCI ani Quick-Step inak nepotrestali. Súd ho tiež nepotrestal, keďže neúčasť na TdF mala byť dostatočným trestom pre jeho život. „Svetlom na konci sezóny 2008" sa tak pre Toma stala Vuelta a Espaňa. V Španielsku vyhral dve etapy.

„Kokaínový faul" sa prejavil aj v ročníku 2009, keď vyhral rituálne Tour of Katar a Paris-Roubaix - jeho víťazstvo z tohto ročníka je pamätné nehodou motocykla, ktorý zranil 16 ľudí. Boonen okrem tradičných triumfom opäť tradične sklamal hlavne na Miláno-San Remo alebo Tirreno-Adriatico. Prekvapujúco - kokaín mu zistili počas sezóny druhýkrát v kariére a na TdF 2009 mu dovolili štartovať až deň pred vypuknutím, čo sa prejavilo na neskoršom odstúpení kvôli chorobe. Malou „liečbou" zo sklamaní a z kokaínu bol aspoň prvý titul majstra Belgicka.

Sezóna 2010 bola už s nezmazateľnou „kokaínovou pečiatkou", čo bolo vidieť i na výsledkoch. Okrem dvoch etáp na Tour of Katar, etapy na Tour of Oman a etapy na Tirreno-Adriatico zažíval iba sklamania. Spravodlivosť sa zrejme ukázala pri jeho druhých smolných miestach na Miláno-San Remo, Prijs Vlaanderen a Tour of Flander, na Paris-Roubaix dorazil až piaty.

Príbeh Toma Boonena bol rozprávkový, no objavil sa tam zlý „pán kokaín", Tomovi proste nestačil adrenalín z jeho milovanej cyklistiky a jeho druhej najobľúbenejšej pozície za volantom auta. Napriek tomu sa môže v najbližších rokoch aspoň „zalesknúť" ak nie zažiariť. Má predsa k tomu skvelé dispozície do klasík, i do šprintérskych etáp na slávnych etapových podujatiach. Jeho technika a sila ho zase zaraďujú medzi najlepších jazdcov na dlažobných kockách. Slabinou Toma Boonena sú iba alebo až psychika a zdravotné problémy na rôznych častiach nohy (šlachy, koleno). Ak by sa už Tom nepresadil spomínať môže aspoň vďaka cenám, okrem už spomínaného dvojnásobného titulu najlepšieho športovca Belgicka sa stal napríklad aj mužom roka v Belgicku...

Najväčšie úspechy: body TdF 2007, MS 2005