Na únik sa tentokrát odhodlala deviatka statočných. Tá ale pocítila silu stúpania Port de Pailhéres a postupne sa rozpadla. Horskú prémiu najvyššej kategórie HC a následné zradné klesanie však využil ako svojho spojenca Francúz Christophe Riblon z Ag2r, ktorý sa rozhodol sólovo zaútočiť.

Skupinka favoritov vrátane Contadora, Schlecka, Menchova, L.L. Sancheza, S. Sancheza alebo van den Broecka sa rozhodla odtrhnúť od pelotónu a vydala sa na spanilú jazdu za roztrúsenou deviatkou uprchlíkov. Astana najprv zvolila stratégiu „smrtiaceho tempa, ktorým chcela „otupiť" ostrie Andyho Schlecka. Keď Vinokourov a spol. videli, že to nemá cenu, tak zvoľnili a odvtedy sa Contador a Schleck vzájomne strážili. Dokonca sa spolu pokúsili o únik od ostatných favoritov, ktorý sa napokon nevydaril. Pekelnému tempu však predsa len nestačili favoriti ako Leipheimer, či Hesjedal, ktorí postupne odpadávali.

Keď bolo jasné, že Contador a Schleck sa už vzájomne postrážia, predviedli ďalší dramatický súboj tentokrát o tretie miesto Menchov so Samuelom Sanchezom. Contador a Schleck ich dokonca nechali trochu utiecť.

Lídri súťaží sa nemenili, akurát Menchov a Sanchez mierne „zmrazili" stratu na Contadora so Schleckom. Roman Kreuzigera nahradil v elitnej desiatke jeho kolega Ivan Basso. V najbližších etapách však môžeme očakávať vzájomné súboje o každú sekundu.

Priebeh Tour sa zatiaľ vyvíja podľa očakávania, možno v Amstrongovom prípade som nepredpokladal, že to takto dopadne. Mal množstvo pádov a potom sa v podstate psychicky zlomil. Je to šport a v takom ťažkom, ako je cyklistika, sa toto žiaľ stáva.

Duo Contador - Schleck určite nie je prekvapením. Andy nie je ešte možno veľkým a skúseným šampiónom, ale už tri roky ukazuje, že má obrovskú kvalitu a dokáže uspieť aj v ťažkých kopcoch. Pochádza z maličkého Luxemburska a v podstate sa mu plní sen. Môj syn Matej sa kamaráti hlavne s Fränkom a môžem povedať, že bratia Schleckovci majú celkom výnimočnú prípravu. Oni sú schopní urobiť si v strede sezóny pauzu a na preteky trénujú zaujímavým spôsobom. Vyrazia z Luxemburska, najprv idú možno dve a pol hodiny autom k väčším kopcom, obujú kolieskové korčule a po svojich obľúbených trasách, ktoré sú bezpečné (kde je málo áut), zdolávajú kopce na korčuliach. V zime napríklad veľa bežkujú. V tomto im fandím, pretože aj my tu na Slovensku sa snažíme do prípravy vsúvať iné športové disciplíny. Hrať sa dá hokej, máme Tatry, ktoré sa dajú využiť či už v zime alebo v lete.

Iné prostriedky v príprave majú zaužívané cyklisti zo Stredomoria, alebo napríklad Španieli, tí viac bicyklujú.

Roman Kreuziger st. na Vás prezradil, že ste počas voľných dní na veľkých pretekoch veľa bicyklovali. Cez takýto nesúťažný deň ste urobili aj 120 kilometrov.

Voľný deň je výnimočný z viacerých faktorov. Prvý je taký, že človek si potrebuje oddýchnuť psychicky. Nemusíte presne v určitom čase vstávať, jesť, pripraviť sa, štartovať, pretekať atď. Taktiež sa od Vás neočakáva plnenie pretekárskych cieľov. Deň je voľnejší, dokonca v mnohých prípadoch ho ani tím netrávi spolu. Cyklisti sa medzi sebou rozprávajú, vytvárajú sa skupinky kamarátov a potom takto spolu aj trénujú či oddychujú.

Každý cyklista trávi voľný deň svojim spôsobom. Niektorí cyklisti iba oddychujú a na bicykel nevylezú. Väčšina však trénuje a na bicykli prejde zopár tréningových kilometrov. Telo športovca / cyklistu je zvyknuté na obrovskú fyzickú aj psychickú záťaž denne. Aspoň v mojom prípade môžem povedať, že ak som vo forme, jazdí sa mi dobre, zrazu príde voľný deň a ja by som ho preležal na posteli, telo by si myslelo, že záťaž už skončila a v nasledujúci deň by počas ďalšej etapy nebolo schopné podať dobrý výkon. Laicky povedané, organizmus čaká na ďalší záprah a ak on vôbec nepríde, telo už v nasledujúcich dňoch dobre nenaštartujete. Dá sa povedať, že si potrebujete udržať formu.

Po zajtrajšej 15. etape zverejníme druhú časť rozhovoru, kde nám Milan Jurčo priblíži zákulisie tímu Milram a svojim odborným pohľadom charakterizuje incident v cieľovej rovinke 11. etapy, po ktorom bol Mark Renshaw vylúčený.

---

Začiatok štrnástej etapy je veľmi pokojný akoby naznačoval príchod niečoho veľkého. Pelotón totiž po štarte v Reveli ide po oddychovej ceste zvlneného profilu smerom na juh. Všetko to však začína na 140. kilometri, prichádzajú pravé Pyreneje! Pelotón musí totiž zvládnuť druhý výstup najvyššej kategórie HC. Port de Pailhères má dĺžku 15,5 kilometra, priemerné stúpanie 7,9%, niektoré úseky majú prevýšenie dokonca 10,5%!

Z vrcholu Port de Pailhéres pôjde pelotón strmo dole až príde k ďalšej veľkej prekážke. Je ňou stúpanie takmer až do cieľa v lyžiarskom stredisku AX 3 Domaines. Stúpanie je dlhé 8 kilometrov s priemerným prevýšením 8,2%. Výhodou je, že 6 kilometrov stúpania je nová cesta. Táto etapa je teda prvou skutočne Pyrenejskou, pravá tvár Tour de France prichádza!